Tag Archives | prechádzka

Biely vŕšok Budmerice

Pozostatok strelniceNa Bielom vŕškuPriemyselná zóna BudmericeBiely vŕšok sa nachádza na západ od Budmeríc, za areálom kaštieľskeho parku. Má neúrodnú kamenistú pôdu a od čias panstva Červený kameň, až do 80. rokov minulého storočia bol na Bielom vŕšku majer.  Za čias, keď majer patril pod JRD Budmerice, chodilo sem každú nedeľu popoľudní veľa Budmeričanov na ovčí syr a žinčicu.  V osemdesiatych rokoch tu bola strelnica a poľovníci za veľkej slávy organizovali strelecké preteky. Občas sem zavítala aj armáda a  konkurovala chlapcom z Budmeríc, ktorí sa v ruinách majera hrali na vojakov. Pozostatky strelnice sú na Bielom vŕšku doteraz,  ale majer bol zrovnaný so zemou. Ak sa budete z deťmi prechádzať po lúke, dajte pozor, aby sa vám neprepadli do nejakej diery. Obďaleč, smerom k neďalekej skládke chemického odpadu spoločnosti Istrochem Reality a.s., vyrástla priemyselná zóna Budmerice, ktorá vylepšuje štatistiku Budmerickej zamestnanosti.
Niekto doma upratalOhnisko na Bielom vŕškuokolo parkuTrnkyV letných mesiacoch sú víkendové opekačky na Bielom vŕšku takmer pravidlo a mnohokrát je počuť tú radosť zo života až do dediny. Najkratšia cesta na Biely vŕšok ide cez kaštieľsky park. Ešte pred pár rokmi viedla od kaštieľskej aleje popri parku gaštanová alej. Po predaji pozemkov okolo kaštieľa, sa alej čoraz viac podobala na čiernu skládku, a dnes na jej mieste rastú nové domy a čierna skládka sa posunula ďalej, kde nenápadne naberá druhý dych. Cesta poza park je najkrajšia v období takzvanej trnkovej zimy, čiže keď kvitnú trnky. Po schválení územného plánu obce Budmerice, by mala na Bielom vŕšku vyrásť nová obytná  štvrť.  Skôr ako zoberiete deti na Biely vŕšok, prečítajte si štúdiu o potenciálnych rizikách skládok nebezpečných odpadov.

Center map
Traffic
Bicycling
Transit
Google MapsGet Directions

Piesková jama Budmerice

Obecná studňa s "Holčekovým mlynom" v pozadíMedzi potokmiMost cez Štefanovský potok

Zaujímavá lokalita v Budmerickom chotári je piesková jama. Leží severovýchodne od dediny. Dostanete sa k nej napríklad poza miestne roľnícke družstvo, alebo od „Holčekovho mlyna“ okolo obecnej studne, uličkou k potoku. Cestou musíte prejsť dva mosty. Prvý most, je cez potok Gidru a je pevný, ten druhý, cez Štefanovský potok, má svoje najlepšie časy už za sebou a nie je práve v najlepšej kondícii. Možno práve preto za mostom nepokračuje cesta, ale len chodník.

Líščia noraLíščia stopaDiery od včielPri ťažbe piesku boli v tejto lokalite objavené stopy stredovekého osídlenia, ktoré zaniklo pravdepodobne s príchodom lúpežných rytierov do tohto kraja. V súčasnosti si v pieskovej jame našli domov líšky. Podľa čerstvých stôp je isté, že nory vyhĺbené v piesku sú obývané a v bývalej pieskovej bani si líšky dávajú dobrú noc. Okrem líšok majú v pieskových dierach svoj domov aj divé včely. V okolí možno pozorovať srnky, zajace, bažanty a veľký počet zástupcov z vtáčej ríše.

Piesková jama 1Piesková jama 2Piesková jama 3Piesková jama 4Piesková jama 5Piesková jama 6

V pieskovej jame je aj sporadicky využívaná motocrossová dráha. Ak nemáte motorového tátoša, môžete to skúsiť aj na bicykli, ale niektoré úseky trate sú pre bicykel asi nezvládnuteľné. Ak máte menšie deti, tak sa určite slušne unavia už len keď dráhu absolvujú pešo. Pre deti by toto miesto mohlo byť zaujímavé aj v zime  na boboch, alebo lopatách. Chcelo by to však lokalitu a jej okolie trošku vyčistiť. Hlavne smerom k miestnemu roľníckemu družstvu, kde sa rozrastá nevábna skládka odpadu.

Skládka 03Skládka 02Skládka 01

Center map
Traffic
Bicycling
Transit
Google MapsGet Directions

Budmerické rybníky

Rybníky sú v Budmerickom chotári už od nepamäti. Najväčší rozmach rybnikárstva bol v 16. storočí, keď hrad Červený kameň patril Fuggerovcom. Zachoval sa dokonca latinský spis o rybníkoch a dá sa povedať, že rybničné hospodárstvo panstva Červený kameň bolo v tom čase široko ďaleko najvyspelejšie,  okrem hlavných rybníkov mali aj rybníky trecie a násadové. Chovali sa hlavne kapre, karasy a šťuky. V miestach, kde v súčasnosti ležia Budmerické rybníky, sa rozprestierali Šajnavské rybníky. Dolný šajnavský rybník pomerne rýchlo zanikol a už sa neobnovil. Spomína sa počas bojov, kde cisárske vojská pobili Rákocziho povstalcov v priestore medzi hrádzou Dolného šajnavského rybníka a mlynom Silnica. Horný rybník bol obnovený v polovici minulého storočia a dnes sa nazýva Hájiček, využíva sa ako chovný rybník. Vodná nádrž Budmerice je z roku 1980, leží v miestach Nového šajnavského rybníka.
K rybníku sa dá prejsť z parku pri Budmerickom kaštieli, po lávke cez potok Gidra, na peknú prechádzku lesom, popri brehoch Hájička, až k vodnej nádrži Budmerice. Hájiček býva v zime vypustený, a prechádzka po zamrznutom dne môže byť pre deti zážitok. Vodnú nádrž hojne navštevovujú rybári zo širokého okolia. V zime rybárov vystriedajú korčuliari, ale korčuľovanie je možné aj v lete na asfaltovej hrádzi.
Lindavským lesom popri rybníkoch tečie potok Gidra, ktorý najmä pri Hájičku tečie, akoby takým malým kaňonom. V jarnom období je v úzkom priestore medzi rybníkmi a potokom, hojný výskyt mladého medvedieho cesnaku, pľúcnika lekárskeho a iných liečivých rastlín. Po návrate z prechádzky, môžete chlebík s husacou masťou a medvedím cesnakom, zapíjať pľúcnikovým čajíkom.

Kaštieľ v Budmericiach

Otváracie hodiny kaštieľa sú od 10:00 do 15:00 (vrátane) každú celú hodinu počas víkendových dní. Vstup na prehliadku kaštieľa je kapacitne obmedzený (kapacita jednej skupiny cca 25 osôb).

Vstupné na prehliadku kaštieľa:
Dospelý: 1,5 € / osoba
Zľava (senior nad 62 rokov, drzitelia preukazu ZTP, ISIC, ITIC): 1 € / osoba
Deti a mládež (3 – 18 rokov): 0,50 € / osoba
Deti do 3 rokov: zdarma

Počas prehliadky si návštevníci môžu pozrieť niekoľko miestností zariadených predmetmi, ktoré boli predtým súčasťou Domova slovenských spisovateľov, ako aj zbierkovými predmetmi zo SNM-Múzea Červený Kameň. V oboch prípadoch ide o exponáty, ktoré pochádzajú zo zvozov Národnej kultúrnej komisie z opustených a znárodnených šľachtických sídel po druhej svetovej vojne – žiaden z predmetov nepatrí k pôvodnému zariadeniu kaštieľa spred roka 1945. Kaštieľ v Budmericiach je v pôsobnosti MK SR, prevádzku expozície, jej ideovú i odbornú prípravu zabezpečuje Slovenské národne múzeum – Múzeum Červený Kameň.

Staviteľom kaštieľa je Ján Pálffy (1857 – 1934), ktorý pochádzal z červenokamenskej línie staršej vetvy rodu. Kaštieľ bol postavený v rokoch 1888 až 1889. Kaštieľ je súborom viacerých slohov a období. Istá povedačka hovorí, že je tomu tak preto, lebo gróf sa vo Francúzku zamiloval do francúzskej kontesy, ktorú chcel požiadať o ruku. Zaumienil si však, že najprv musí svoje sídla (napr. aj Smolenický zámok) upraviť tak aby jej pripomínali francúzske zámky. Dotyčná dáma sa vraj vydala skôr, ako sa mu to podarilo dokončiť. Táto povedačka je absolútne neopodstatne prevzatá z výkladu sprievodcov z Bojnického zámku, kde sa týka Jána Pálffyho (1829 – 1908), posledného mužského potomka mladšej vetvy rodu, ide o prameňmi nepodloženú „rozprávku“, ktorú asi vymyslel nejaký romanticky založený sprievodca, ktorý si pomýlil dvoch úplne odlišných Jánov, pričom Smolenický zámok neprestavoval ani jeden z nich.

Autorom projektu kaštieľa bol viedenský architekt Franz von Neumann. Okolo Budmerického kaštieľa je pekný anglický park s množstvo starých a obrovských stromov.

Kaštieľ bol pre panstvo letným sídlom a keďže Ján Pálffy mal veľmi rád poľovačky, často sa v je jeho okolí poľovalo. Neďaleko kaštieľa bola aj bažantnica a ešte dnes je možné natrafiť na zvyšky jej oplotenia v lese. Pálffyovci boli v Budmericiach zemepánmi. Budmerice boli v tom čase súčasťou ich panstva Červený Kameň.

Ján Pálffy postavil v Budmericiach aj malú fabriku – škrobáreň, zmodernizoval Horný majer, ako aj majer na Bielom vŕšku, postavil nový Palimajír a z podnetu kňaza, vychovávateľa svojho syna, dal postaviť sochu Panny Márie Lurdskej. Socha je len pár metrov od kaštieľskeho parku, na lesnej ceste, ktorá vedie k Červenému Kameňu.

Po smrti Jána Pálffyho (1934) zdedil Budmerický kaštieľ jeho jediný syn Pavol. Ten v roku 1945 emigroval a kaštieľ bol znárodnený.

V rokoch 1946 a 1986 bol kaštieľ rôzne upravovaný a až do roku 2011 slúžil ako Dom slovenských spisovateľov.

Kaštieľ je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.

Ak sa vyberiete na výlet s deťúrencami, tak ich môžete zamestnať hľadaním pokladu, ktorý je v Budmerickom parku ukrytý.