Kaštieľ v Budmericiach

Otváracie hodiny kaštieľa sú od 10:00 do 15:00 (vrátane) každú celú hodinu počas víkendových dní. Vstup na prehliadku kaštieľa je kapacitne obmedzený (kapacita jednej skupiny cca 25 osôb).

Vstupné na prehliadku kaštieľa:
Dospelý: 1,5 € / osoba
Zľava (senior nad 62 rokov, drzitelia preukazu ZTP, ISIC, ITIC): 1 € / osoba
Deti a mládež (3 – 18 rokov): 0,50 € / osoba
Deti do 3 rokov: zdarma

Počas prehliadky si návštevníci môžu pozrieť niekoľko miestností zariadených predmetmi, ktoré boli predtým súčasťou Domova slovenských spisovateľov, ako aj zbierkovými predmetmi zo SNM-Múzea Červený Kameň. V oboch prípadoch ide o exponáty, ktoré pochádzajú zo zvozov Národnej kultúrnej komisie z opustených a znárodnených šľachtických sídel po druhej svetovej vojne – žiaden z predmetov nepatrí k pôvodnému zariadeniu kaštieľa spred roka 1945. Kaštieľ v Budmericiach je v pôsobnosti MK SR, prevádzku expozície, jej ideovú i odbornú prípravu zabezpečuje Slovenské národne múzeum – Múzeum Červený Kameň.

Staviteľom kaštieľa je Ján Pálffy (1857 – 1934), ktorý pochádzal z červenokamenskej línie staršej vetvy rodu. Kaštieľ bol postavený v rokoch 1888 až 1889. Kaštieľ je súborom viacerých slohov a období. Istá povedačka hovorí, že je tomu tak preto, lebo gróf sa vo Francúzku zamiloval do francúzskej kontesy, ktorú chcel požiadať o ruku. Zaumienil si však, že najprv musí svoje sídla (napr. aj Smolenický zámok) upraviť tak aby jej pripomínali francúzske zámky. Dotyčná dáma sa vraj vydala skôr, ako sa mu to podarilo dokončiť. Táto povedačka je absolútne neopodstatne prevzatá z výkladu sprievodcov z Bojnického zámku, kde sa týka Jána Pálffyho (1829 – 1908), posledného mužského potomka mladšej vetvy rodu, ide o prameňmi nepodloženú „rozprávku“, ktorú asi vymyslel nejaký romanticky založený sprievodca, ktorý si pomýlil dvoch úplne odlišných Jánov, pričom Smolenický zámok neprestavoval ani jeden z nich.

Autorom projektu kaštieľa bol viedenský architekt Franz von Neumann. Okolo Budmerického kaštieľa je pekný anglický park s množstvo starých a obrovských stromov.

Kaštieľ bol pre panstvo letným sídlom a keďže Ján Pálffy mal veľmi rád poľovačky, často sa v je jeho okolí poľovalo. Neďaleko kaštieľa bola aj bažantnica a ešte dnes je možné natrafiť na zvyšky jej oplotenia v lese. Pálffyovci boli v Budmericiach zemepánmi. Budmerice boli v tom čase súčasťou ich panstva Červený Kameň.

Ján Pálffy postavil v Budmericiach aj malú fabriku – škrobáreň, zmodernizoval Horný majer, ako aj majer na Bielom vŕšku, postavil nový Palimajír a z podnetu kňaza, vychovávateľa svojho syna, dal postaviť sochu Panny Márie Lurdskej. Socha je len pár metrov od kaštieľskeho parku, na lesnej ceste, ktorá vedie k Červenému Kameňu.

Po smrti Jána Pálffyho (1934) zdedil Budmerický kaštieľ jeho jediný syn Pavol. Ten v roku 1945 emigroval a kaštieľ bol znárodnený.

V rokoch 1946 a 1986 bol kaštieľ rôzne upravovaný a až do roku 2011 slúžil ako Dom slovenských spisovateľov.

Kaštieľ je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.

Ak sa vyberiete na výlet s deťúrencami, tak ich môžete zamestnať hľadaním pokladu, ktorý je v Budmerickom parku ukrytý.